Jej mladé výhonky, nazývané „divoká špargľa“, môžu na zahraničných trhoch dosiahnuť astronomické ceny. Preto je užitočné vedieť, kde túto vzácnu rastlinu hľadať a ako ju rozpoznať.
Na Slovensku spôsobuje divoká špargľa viac problémov. Bez varovania napáda kvetinové záhony a svedomitým záhradkárom spôsobuje bolesti hlavy. Nemci, Francúzi a Holanďania pritom považujú jej výhonky za pochúťku. Za kilogram bielych sadeníc sú schopní zaplatiť až 1000 eur.
Divý chmeľ – ako vyzerá a kde ho nájsť?
V našej krajine sa na mnohých miestach nachádzajú výhonky divého chmeľu. Je tu však jedna podmienka – musíme vedieť, čo hľadáme. Existujú dva druhy divého chmeľu: zelený a biely. A práve biele výhonky s mimoriadne bohatou chuťou hľadajú zahraniční znalci dobrého jedla. Zberajú sa od marca do mája. Keďže sú ukryté pod zemou, ich hľadanie si vyžaduje veľa úsilia, a preto sú také drahé.
Zelené chmeľové výhonky sa hľadajú a zbierajú oveľa ľahšie. Sú menej aromatické ako biele, ale aj tie sa dajú použiť v kuchyni. Vo vidieckej a mestskej krajine sa zvyčajne objavujú skoro na jar a dokonca aj koncom zimy. Majte však na pamäti, že jedlé sú len mladé zelené stonky. Keď stvrdnú, strácajú chuť.
Chuť a spôsob varenia divokej špargle
Chuť mladého chmeľu sa často prirovnáva k špargli. Vyznačuje sa jemnou orechovou chuťou obohatenou o arómu kapusty a kaše. Chmeľové výhonky chutia najlepšie hneď po odtrhnutí a ich príprava je veľmi jednoduchá – stačí ich spariť vriacou vodou a jesť ich surové. Výborné sú aj vyprážané na masle alebo pridané do polievky.
V tejto rastline vás zaujme nielen chuť, ale aj užitočné vlastnosti chmeľových klíčkov. Divoká špargľa je bohatá na flavonoidy, ktoré majú protizápalové, protivírusové a protiplesňové vlastnosti. Sú užitočné aj pri liečbe žalúdočných ťažkostí, vďaka čomu sú cenným doplnkom ľahko stráviteľnej stravy.
Záver
Divoký chmeľ by sme teda nemali považovať len za burinu, ale za zdroj chuti a zdravia. Pri troche šťastia sa táto bežná rastlina môže stať aj zdrojom príjmov.
